Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 

"If music be the food of love, play on!" - W.Shakespeare

 
 

Rise of the Argonauts

Vytvořeno 28.09.2009 09:28:17 | Poslední změna 28.09.2009 09:43:00
RISE OF ARGONAUTS

Mnohým „obyčajným" hráčom sa pri pojme „grécka mytológia" v mysli zjaví len veľmi málo vecí - Homér, Trója, Brad Pitt :-) Pokiaľ by svoju pamäť ponamáhali trochu viac, spomenú si na „nesmrteľné" americké seriáli Hercules a Xena. Nájdu sa však aj takí, ktorí naspamäť poznajú hrdinské činy Herakla, Achila či Prométea; takí, ktorí si spomenú na neuveriteľné cesty Persea, Odysea či v neposlednom rade aj mladého krála z Iolku, Iásona. A práve fanúšikovia posledného menovaného dnes môžu naplno jasať - na pulty obchodov totiž dorazila hra Rise of the Argonauts!



Hoci sa v poslednom čase viac dostávajú do popredia iné mytológie, najmä severské (Beowulf, Rune, Tomb Raider: Underworld), vývojári z Liquid Entertainment si povedali, že by stálo za pokus oživiť starogréckych hrdinov a prerozprávať ich príbehy v interaktívnej forme. Poďme sa teda spolu pozrieť, ako bude vyzerať cesta za Zlatým rúnom na našich obrazovkách.

Dej


Príbeh Iolkského kráľa Iásona začína počas svadobného obradu s jeho vyvolenou Alceme, ktorý je za pomoci tajného magického spolku zmenený na obrad pohrebný. Do kráľovského paláca totiž vnikli vrahovia a podarilo sa im krásnu Alceme zabiť. Iáson neváha a tasí meč, ale pomsta mu jeho milovanú nevráti - mladý kráľ sa však pevne rozhodol nájsť iný spôsob, ako mladú princeznú vrátiť z Elysia späť do sveta živých. Preto sa v sprievode svojho starého priateľa Herkula vydáva na plavbu do Delfskej veštiarne. S menšou pomocou boha Apolóna tam napokon Iáson dorazí a Pýthia mu prezradí jediný spôsob, ako oživiť Alceme - nájsť stratené Zlaté rúno.

Pokiaľ vám už teraz v deji niečo nevonia, nemýlite sa. Dej hry Rise of the Argonauts má s pôvodným mýtom spoločného asi len hlavného hrdinu. Avšak, napriek tomu, že tentokrát Iáson nebojuje o trón ale o návrat jeho milovanej z ríše tieňov, nie je dej vôbec zlý. V rámci príbehu sa na slávnej lodi Argo poplavíte do Mykén, na ostrovy Kythra a Saria a dostanete sa aj do nahlbšieho podsvetia, Tartaru. Cestou sa k vám pridá neporaziteľný (a značne sebavedomý) bojovník Achiles, krásna lukostrelkyňa Atalanta, múdry satyr Pan či temná a tajomná čarodejnica Médea. Každá postava má svoje charakteristiky a štýl boja. Väčšina vašich spolubojovníkov je výborne spracovaná, za zmienku stojí hlavne Achiles - jeho ironické poznámky rozosmejú aj najvážnejšieho z hrdinov :-) Naopak, napríklad v prípade Médey som bol trochu sklamaný - jedna z hlavných postáv pôvodného mýtu má v hre len úplne okrajovú úlohu a nikdy sa k samotným bojom nepridá.

 Samotná náplň hry je dobre prepracovaná a dostatočne variabilná - na ostrove Iolkus budete pripravovať všetko potrebné na plavbu, v Delfách vás čaká hľadanie veštiarne. V Mykénach musíte očistiť svoju česť a zúčastníte sa gladiátorských súbojov. Na Kythre oslobodíte jej obyvateľov spod Aténinho kúzla, odvrátite od Medúzy jej kliatbu a zúčastnite sa pravej antickej diskusie; a na ostrove Saria pomôžete kentaurom zbaviť sa príšery, ktorá ich vyháňa z ich domovov a pomstiť duše blúdiace medzi svetom živých a mŕtvych. Jednoducho povedané, na výprave za Zlatým rúnom sa rozhodne nudiť nebudete, pretože v žiadnom momente neopakujete niečo, čo ste už predtým robili. A to je jedine dobre.

Celkovo hodnotím dej a postavy dobre - napriek odklonu od legendy, totálnej linearity a veľmi urýchlenemu zakončeniu si príbeh zachováva mytický nádych a každá jeho časť je postavená tak, aby mal hráč pocit, že sa preniesol v čase do bájnych dôb.

Dizajn a hrateľnosť


Pravda, nech by bol dej akokoľvek dobrý, nič by to nebolo platné, keby samotné hranie nestálo za nič. Našťastie, toto nie je prípad Iásonovej interaktívnej výpravy. Avšak hneď musím potenciálnych záujemcov o túto hru upozorniť na jeden dôležitý fakt. Hoci sa RotA tvári ako RPG, nie je to celkom tak. A hoci sa občas tvári ako akčná hra, tiež ňou nie je. Ja osobne by som túto hru klasifikoval ako unikátny hybrid RPG, akčnej hry a adventury.
Adventúrna časť - ktorú tejto hre mnohí recenzenci vyčítajú - spočíva vo veľmi kvetnatých dialógoch a niekedy až neuveriteľne dlhých filozofických úvahách. Ja by som ale tieto časti nekritizoval, naopak ich považujem za zaujímavý prvok - jednak sa všetky rozhovory dajú odklikať a jednak „adventúrovanie" dodáva deju hĺbku a celistvosť. Na druhej strane uznávam, že hra občas pôsobí až moc uťahane... ak vám však pár dialógov navyše nevadí, prirátajte si za dizajn ešte jeden bod z výslednému skóre.

Akčnú časť zrejme netreba veľmi vysvetlovať - počas hry sa nespočetne veľakrát dostanete do situácie, kde dobré slovo nestačí a musia prehovoriť vaše zbrane. Iáson ich má k dispozícií hneď 3 plus jednu - palcát, meč, kopiu a štít. Štít je takmer neoddeliteľnou časťou vášho tela a bude vám zas a znova zachraňovať krk. Navyše, nemusíte sa ním len kryť, existuje možnosť nepriateľa odsotiť ďalej či ho rovno úderom omráčiť. Palcát sa pri bojoch hodí hlavne na rozmlátenie nepriateľských štítov, avšak je dosť pomalý. Meč je rýchly a presný, ale slabý a krátky; a napokon kopia je skvelá na hádzanie či prepychovanie vzdialenejších nepriateľov. S každou zbraňou môžete navyše vykonať „špeciálny" útok, ktorý väčšinou končí veľmi krvavo :-)
Samotné boje sú na prvý pohľad jednoduché, vyžadujú si ale celkom solídnu dávku koncentrácie a myslenia. K dispozícii máte 2 útoky - obyčajný a „popravu". Môžete ich rôzne kombinovať do celkom efektných komb. Čo ale hre pomáha odlíšiť sa od konkurencie, je možnosť spájať do jedného komba 2 rôzne zbrane. Predstavte si, že dvakrát ovalíte súpera palcátom a tým mu roztrieštíte štít - potom bleskurýchlo vytiahnete meč a posekáte ho, aby ste napokon siahli po kopií a efektne ho prebodli - a to všetko v rámci jedného komba! Okrem klasických útokov však máte k dispozicií aj rôzne kúzla (ktoré postupne odomykáte), ako napríklad liečenie, zvýšenie sily, rýchlosti, údery blesku a podobne. Akonáhle vám prejde bojový systém do krvi (a to bude veľmi skoro), dokážete na obrazovke lietať hore dolu a rozsievať hrôzu v radoch vašich nepriateľov. Nech žije Áres!

RPG časť hry je - podobne ako bojový systém - dobre prepracovaná a obsahuje zopár veľmi zaujímavých prvkov. Tak napríklad - počas hrania budete vykonávať rôzne „hrdinské skutky", ktoré môžete venovať niektorému zo štvorice bohov - Aténa (bohyňa múdrosti), Apolón (boh slnka), Áres (boh vojny) a Hermes (posol bohov a patrón cestovateľov). V praxy to vyzerá tak, že keď zabijete 20 nepriateľov, môžete v menu tento čin venovať jednému božstvu a získať si tak jeho priazeň. Pokiaľ je vám obyvatel Olympu dostatočne naklonený, udelí vám jeden „ability point", ktorý následne investujete do vylepšenia svojej postavy - či už väčšia sila v rukách alebo nejaké to kúzlo. Priazeň bohov si môžete tiež nakloniť počas rozhovorov s obyvateľmi starovekého sveta - častokrát máte na výber jednu zo štyroch odpovedí. Bohužiaľ, to, ako vediete dialóg nemá vôbec žiaden dlhodobý vplyv na dej. Takže ak od Argonautov čakáte staroveký Mass Effect či Zaklínača, tak na to môžte rovno zabudnúť. Je to síce škoda, na druhej strane to ničomu nevadí a ja sám som zástancom názoru, že lineárne pripravený dej bude vždy kvalitnejší než hráčom tvorený, rozvetvený príbeh.

Umelá inteligencia je presne taká, akú by ste očakávali - nepriatelia sa na vás pohrnú, dokážu sa však celkom účinne kryť a v presile vám narobia nepekné starosti. Čo sa týka vašich spolubojovníkov, tí sú na tom celkom obstojne. Achiles, Herkules a Atalanta sú v podstate len obyčajný bojovníci, satyr Pan by mal byť kúzelník-liečiteľ, avšak nevšimol som si, že by jeho kúzla v bojoch nejak veľmi pomáhali.
Posledný z rady zaujímavých prvkov je vynechanie HUDu (Heads Up Display) - na obrazovke skrátka vidíte len Iásona a jeho partu; žiaden ukazateľ zdravia, menu kúzel, indikácie zbraní a podobne. To, koľko zdravia ostáva vašim hrdinom sa dá zistiť jedine pohľadom na ich telá - čím sú viac od krvi, tým bližšie sú k smrti. Pokiaľ vaše zdravie klesne pod kritickú hranicu, obrazovka sčervenie, obraz sa rozmaže a spustí sa smútočná hudba - to je jasný znak, že musíte ustúpiť a chvíľku sa držať stranou od boja - po pár sekundách sa vám životná sila vráti a vy možete veselo pokračovať v porcovaní vašich nepriateľov.

Celkovo sa dizajn a hrateľnosť nedajú hodnotiť inak než kladne - hoci je koniec hry trochu preplnený akciou, stále si udržiava svoje čaro. Navyše, sekanie nepriateľov nikdy nie je nuda, takže na 15-20 hodín máte o zábavu postarané.

Grafika


Pomaly ale isto sme sa prepracovali ku grafickej stránke Argonautov a v tejto časti recenzie zaznie len chvála. Hra beží na Unreal Engine v.3 a je to aj vidno - od textúr po modely, od pohybov pri boji po „lipsync" (synchronizácia pier a hovoreného slova), všetko je na vynikajúcej úrovni. Každá postava, ktorú stretnete, má svoj špecifický „look" a snáď okrem úplne nepodstatných NPC žiadne 2 postavy nie sú rovnaké. Okrem postáv však treba vyzdvihnúť architektúru jednotlivých levelov - či už sa prechádzate starovekými Mykénami alebo blúdite zakliatým lesom, všetky budovy, stromy, rastliny, potôčiky, domy, paláce - skrátka všetko vyzerá nádherne a nesie antický nádych.
Počas dialógov kamera sleduje tváre jednotlivých postáv, tie však (narozdiel od Zaklínača, Oblivionu alebo Mass Effectu) nie sú statické - postavy sa pri reči normálne pohybujú a gestikulujú, takže nemáte pocit, že sledujete rozhovor dvoch zamrznutých postáv.
 Unreal Engine je známy tým, že pokiaľ s ním vývojári vedia pracovať, dokáže byť veľmi nenáročný na PC (viď Unreal Tournamenty alebo Gears of War). RotA je na tom trochu bledšie. Ja (2x2.0GHz, 8600M, 4GB RAM) som túto hru rozbehal na najvyšších detailoch, ale iba v rozlišení 800x600, čo je pre niektorých určite dosť málo. Na druhej strane, obraz sa ani pri najzložitejších scénach netrhá, takže ak už Argonautov dostanete do plynulého stavu, nemusíte sa báť o ich stabilitu, všetko funguje ako má. K technickým informáciám ešte dodám, že hra mi asi 5-krát počas hrania padla a to z neznámych príčin. Veľmi šikovný save-systém však túto nepríjemnosť trochu zjemňuje.

Zvuky a hudba


Aká by to bola hrdinská cesta, keby nám do rytmu nehrala krásna hudba. Soundtrack k Rise of the Argonauts skladal Tyler Bates (300, Dawn of the Dead, Doomsday, Watchmen). Napriek tomu, že jeho hudba k filmu 300 nepatrí k mojím obľúbeným soundtrackom, tentokrát sa ukázal v skvelom svetle. Hudba k RotA je jedným slovom úžasná. Či už sa prechádzate po meste, alebo bojujete, hudba s vami drží krok a vždy odráža dianie na obrazovke. Za mimoriadnu pochvalu stojí motív princeznej Alceme, ktorý je naozaj prekrásny. Sem tam budete mať pocit, že by neškodilo hudby trochu viac - na druhej strane, keď váš hrdina začne umierať a z reproduktorov sa vám ozve hlboký, plačlivý spev, na všetky problémy zabudnete a začnete netrpezlivo čakať na oficiálne vydanie soundtracku :-)

Aj dabing patrí medzi aspekty, ktoré treba pochváliť. Pravda, niekedy to škrípe a obávam sa, že herci nie vždy presne vedeli, kam bude ich dialóg umiestnení; ale až na pár výnimiek sú všetky rozhovory vynikajúco nahovorené. Ostatné zvuky si držia solídny štandard - hlavne zvuk odlietajúcich končatín stojí za zmienku :-)

Záver


Rise of the Argonauts je skvelá hra. Čítal som niekoľko zahraničných recenzií, ktoré tvrdili opak a dodnes som nepochopil, prečo. RotA nechce byť inou hrou, nechce byť desiatimi príbehmi v jednom. Nechce napodobňovať iných - virtuálni Argonauti si určili vlastnú cestu a ich výprava na naše počítače bola nadmieru úspešná. Netreba preto váhať; vyleštite svoje brnenie, na chrbát si zaveste štíť, do ruky vezmite zbraň podľa vašej preferencie a pridajte sa k Iásonovi na jeho odysey - je to rozhodne unikátna výprava, na ktorej sa oplatí zúčastniť.


Dej - 8/10
Dizajn a hrateľnosť - 8/10
Grafika - 8,5/10
Zvuk - 9/10

Celkové hodnotenie - 8,5/10